Posuňme sa preto všetci spolu o krok vpred a zabudnime najmä na týchto päť stereotypov.

1. Keď ho nemám na očiach, nepracuje

Korona donútila mnohé firmy pochopiť, že aj vzdialená práca môže fungovať. A ak nejaké odvetvie nepocítilo zmenu vo výkone pri prechode z office na homeoffice, je to určite práve IT. Napriek tomu stále vidím firmy, ako bojujú o každý deň v kancelárii.

Pritom programátora okrem stabilného pripojenia na internet a elektrinu nič nelimituje. Nech pracuje z biznis centra, kaviarne, obývačky či z Thajska, zaručí vám rovnako dobrý výsledok. Samozrejme, pri nových členoch tímu to je väčšia výzva. Nie každý sa dokáže chytiť na workflow firmy, pýtať sa a dohľadať si informácie, keď nie je v danom prostredí. Taktiež aktívna práca v tíme prináša vzájomné synergie, stmeľuje tím, prináša nápadité riešenia.

V oboch prípadoch však platí, že to musí zvládnuť manažment. Je potrebné nastaviť vhodný sledovací framework a odmerať, či každý člen tímu prináša očakávané výsledky. Tú trochu súkromia za kopec slobody vaši zamestnanci radi vymenia.

via GIPHY

2. Potrebujem prijať mladého, schopného človeka

Znie to správne. Ale iba do momentu, kým si neuvedomíme rozdiel medzi schopným a skúseným. Ten je priam priepastný.

Schopní ajťáci sú skvelí - rýchlo sa učia, majú drive a nevzdávajú sa ani pred náročným problémom. Popasujú sa s ním, prejdú si niekoľkokrát cez pokus-omyl a napokon získajú skúsenosť. No táto ich výhoda je zároveň aj najväčšia slabina. Získavať skúsenosti chce čas. 

Skúsení sú práve špecialisti, ktorí už majú za sebou tie tisícky či dokonca desiatky tisíc hodín programovania v danej technológii, študovania aj riešenia problémov. Skratku zatiaľ nikto nenašiel. 

Preto si musíte vopred povedať, či naozaj chcete mladého, schopného človeka a venovať mu povedzme 2, 3 či 5 rokov času, aby svoje schopnosti premenil na zručnosti. Alebo potrebujete už hotového človeka, ktorý vám vyrieši problém, odovzdá projekt a váš biznis môže fungovať. Na jeho veku potom skutočne nezáleží.

3. Je to práca pre mužov

Tento stereotyp, našťastie, nevnímam medzi zamestnávateľmi. Spomínam ho preto, že podobné predsudky existujú naopak u žien a dievčat. Nepomer v IT je celkom zrejmý – napríklad nás bolo v ročníku sto študentov a z toho len asi päť žien. Nepomer v počte však nemusí implikovať nerovnosť príležitostí. Dve z mojich piatich spolužiačok dnes robia pre Google.

To je na našom odvetví skvelé - všetko sa dá zmerať. Preto je liberálnejšie. Ak danú technológiu ovládam, môžem byť ktokoľvek a moja hodnota je nespochybniteľná.

4. IT špecialisti sú asociálni

Prosím, zabudnime na tento stereotyp raz a navždy. Ajťáci žijú, jedia, športujú, sprchujú sa aj sa obliekajú ako všetci ostatní. Majú svoje koníčky, dokážu si navariť alebo vybehnúť do prírody. A nadväzujú vzťahy. Podotýkam, že veľmi úspešne. 

via GIPHY

5. S ajťákmi sa nedá komunikovať

Áno, tu vychádzame z pravdivého predpokladu - IT špecialisti radi trávia čas o samote. Žiaľ, nemôžem súhlasiť so záverom. Úplní nerdi sú skutočne vzácni. 

Je čistá pravda, že programátori potrebujú tráviť veľa času osamote. Vychádza to z povahy ich práce. Rozkľúčovať problém zaberie doslova hodiny sústredenia a aj malé vyrušenie dokáže celé úsilie zničiť. A tiež vám v drvivej väčšine prípadov radšej pošlú mail, než by zavolali. Preto sa ale nemusíte báť o tímovú prácu či komunikačné schopnosti. Ajťáci zvládajú komunikovať bez problémov, len medzi nimi ťažšie nájdete extroverta.

Opäť je to výzva pre manažéra. Existujú postupy, ako aj v skupine introvertov udržiavať tok informácií. Napríklad metodika Scrum, kedy si tím dohodne denné alebo týždenné kolečko a každý člen musí opísať svoj progres: čo za ten čas vyriešil, na čom sa zasekol, čo má rozrobené. 

Skrátka, keď niekto nevyhľadáva aktívnu komunikáciu, to ešte neznamená, že ju nezvládne. Zmierte sa s tým, akí sú vaši ľudia, a vyťažíte z nich maximum. 

Stretávate sa s inými nepríjemnými stereotypmi? Podeľte sa so mnou o ne v komentoch na Facebooku.

Roman Varga