AI tromfla lekárov so 40-ročnou praxou

Medzinárodný výskumný tím vytvoril model umelej inteligencie, ktorý dokáže iba na základe CT snímkov určiť ľudskú rasu s 90 % úspešnosťou - to nedokáže ani lekár so 40-ročnou praxou.

Táto schopnosť AI neklesla ani pri snímkach pacientov rovnakého pohlavia a veku či pri nedostatku informácií. Vedci napríklad odstránili dáta o hustote kostí, no umelá inteligencia nezačala robiť chyby.

Vysvetľujú si to tým, že pri CT-čku pravdepodobne skenery detekujú aj vyšší obsah melanínu a tieto informácie vkladajú do röntgenového snímku, ktorý si  AI potom prečíta.

Model vychádzajúci zo stoviek tisíc CT snímkov má ale jeden výrazný nedostatok. Viaceré výskumy ukazujú, že umelá inteligencia môže neúmyselne generovať rasové alebo sexuálne predsudky.

Napríklad AI s prístupom k röntgenu môže automaticky odporučiť konkrétny postup liečby všetkým ázijským pacientom, bez ohľadu na to, či je to pre daného človeka vhodné alebo nie. 

Vedci sa preto zhodujú, že aj keď má umelá inteligencia v zdravotníctve obrovský potenciál, jej výsledky môžu byť poriadne skreslené. Tvoj lekár totiž nemusí vedieť, že celá diagnostika AI je založená iba na rasových dátach.

Ďalšie podrobnosti si môžeš prečítať vo vedeckom časopise Lancet.

Vedci vypestovali prvé mesačné rastliny

Máj priniesol aj jednu vesmírnu novinku – z mesačnej pôdy vyrástli prvé rastliny. Síce iba v laboratóriu, no aj to je veľký úspech. 

Vedcom sa to dlho nedarilo, lebo na mesiaci nájdeš namiesto bežnej pôdy jemný prášok zvaný regolit. Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná zemina, ale jeho štruktúra je odlišná. 

Regolit tvoria úlomky mikrometeoritov, ktoré sú neustále bičované slnečným žiarením. Mesačná pôda nie je domovom ani žiadnych užitočných pôdnych organizmov. Je preto malý zázrak tam vôbec niečo vypestovať.

Dvojica vedcov, Rob Ferl a Anna-Lisa Paul sa však nevzdala. Na svoj experiment použili jamky s veľkosťou náprstku v plastových platniach, do ktorých umiestnili gram pôdy, živý roztok a semiačka Arábkovky - príbuznej brokolice a karfiolu.

Keď budeš o niekoľko desaťročí cestovať do Mesačnej botanickej záhrady určite tam pohľadaj aj kútik s Arábkovkou Thálovou, pod ktorou bude pravdepodobne táto ceduľka: Prvá rastlina, ktorá vyrástla z mesačnej pôdy.

Viac o experimentálnom pestovaní prvých mesačných rastlín nájdeš v článku časopisu Nature.

Inteligentné ponožky uľahčia život pacientom s Alzheimerom

Do tretice máme dobrú správu z Veľkej Británie. Dr. Zeke Steer vynašiel inteligentné ponožky, ktoré dokážu merať srdečný tep či hladinu stresu. Namerané hodnoty potom odošlú do apky, ktorú si môžeš stiahnuť do mobilu. 

Primárne sú určené pre pacientov s Alzheimerovou chorobou, dokážu však uľahčiť život aj ich opatrovateľom. Tí majú vďaka neustálemu prísunu dát lepší prehľad o zdravotnom stave chorého a môžu včas zasiahnuť a zabrániť úteku či inej nepríjemnej situácii. 

Zároveň, inteligentné ponožky pacientov nijak nestigmatizujú. V porovnaní s náramkami, ktoré nosia ľudia s Alzheimerom v niektorých, hlavne anglosaských krajinách dnes, sú nenápadnejšie. Vyzerajú totiž ako obyčajné vlnené ponožky, dokonca ich môžeš prať aj v práčke.

Společnost Alzheimer's Society, která pomáha financovať vývoj ponožiek, uvádza, že do roku 2040 bude vo Veľkej Británii 1,6 milióna ľudí s Alzheimerom, a v celej Európskej Únií približne 13 až 14 miliónov. Možno aj práve vďaka Steerovým ponožkám budú môcť raz títo ľudia viesť kvalitnejší život bez predsudkov a stigmatizácie.

Novinku sme čítali na spravodajskom portáli BBC. 

Aká novinka ťa naposledy zaujala? Napíš nám do komentárov na Facebooku!