Nasaďte si alobalové topánky, sledujú nás už aj spod zeme

Technológia DAS (z angl. Distributed Acoustic Sensing) je známa už zopár rokov. V skratke by sme ju mohli opísať ako lacnejší seizmometer.

Keď cez nepoužívané optické vlákno pustíte signál, otrasy z povrchu narušia svetelný lúč a časť z neho sa vráti späť. Vy ho potom dokážete presne zmerať. Výskumníci pôvodne vnímali DAS ako efektívnejšiu náhradu aktuálnych seizmických staníc – dokážu merať aj veľmi vzdialené či slabé zemetrasenia, optické káble nepotrebujú nijaké napájanie a ich infraštruktúra je omnoho rozvinutejšia než sieť pôvodných meračov.

Počas pandémie však technológia našla nové využitie. V kampuse Penn State Univerzity tím výskumníkov využil podzemnú optiku, aby zmeral dodržiavanie lockdownu.

Vďaka rôznym frekvenciám chôdze (približne 1-5 Hz), dopravy (40-50 Hz) a ťažkých strojov z neďalekého staveniska (viac ako 100 Hz) tam vedci z podzemia sledovali život na univerzite.

Zdroj obrázka

Pokiaľ nevymyslia, ako nás sledovať aj cez DSL, tak na väčšine Slovenska môžu ostať konšpirátori pokojní. Technológia je však podľa nás prínosná a tešíme sa, ako bude ďalej dozrievať.

Prečítajte si viac v článku na WIRED.

Tetris žije!

...a dokonca sa vyvíja. Aj po viac než 30 rokoch od uvedenia na trh hráči prichádzajú s inováciami, vďaka ktorým prekonávajú zaprášené rekordy. Celý trik je v správnom používaní ovládača.

Ak ste iba príležitostný hráč alebo sentimentálny fanúšik, pravdepodobne ste padajúce kocky vždy ukladali pomocou DAS štýlu – na posun dielika zo strany na stranu ste jednoducho podržali šípku a počkali.

Pre profíkov je to však pomalé, a tak vznikol unikátny skill, hypertapping. Rýchle opakované ťukanie do ovládača posunie dielik rýchlejšie a vy získate vzácne stotiny. Unikátny bol iba dovtedy, kým neprišla dnešná generácia hráčov. Vedia bez problémov klikať 12-krát za sekundu a s hypertappingom v posledných rokoch ovládli všetky rebríčky.

Ale koncom minulého roka sa tetrisový svet zmenil znova. Vznikol tretí štýl, ktorý rýchlosťou klikania viac ako 20-krát za sekundu poráža hypertapping a jeho priekopník Cheez_fish s ním už stihol pokoriť niekoľko svetových rekordov. Bez podvádzania.

Odporúčame si pozrieť celý príbeh vo videu:

DNA je najlepšie úložisko na svete

Uskladňovať dáta je čoraz väčší problém. Pri pohľade na mestá serverov je zrejmé, že výskum v tejto oblasti potrebujeme viac ako osídlenie Marsu. Sledujeme pokusy zapisovať informácie laserom do skla či do kryštálov, ale ani to nám asi nebude stačiť.

Najväčšie technologické a vedecké firmy sa preto spojili, aby našli odpoveď. Zoskupenie DNA Data Storage Alliance zastupuje gigantov ako Microsoft či Western Digital a ich názov už jasne napovedá, o čo im ide.

Pokúšajú sa uskladňovať dáta v reťazcoch DNA.

Binárny kód sa preloží do sekvencie, ktorej DNA rozumie – ACGT, a pri extrahovaní sa zase preloží späť. Drobné straty, ktoré to môže spôsobiť, ľahko prekoná opravný algoritmus. Dôležité je, že deoxyribonukleová kyselina má dlhú životnosť a neuveriteľnú hustotu. Jeden gram DNA totiž dokáže uskladniť až 215 petabytov dát.

"A single gram of DNA is capable of storing 215 PB of data" - a great piece from @techradar on the potential for #DNADatastorage with @TwistBioscience @illumina @westerndigital @MSFTResearch https://t.co/LWRwMnm5L0 pic.twitter.com/lWQDqk4LEc

— DNA Data Storage Alliance (@DnaDataStorage) June 29, 2021

To znamená, že každá ľudská bunka je ako USB s kapacitou približne 770 kB. 

Hard disky tak možno čoskoro vymeníme za syntetizované vlákna DNA. Jednoznačne žijeme v budúcnosti.

Na úžasnú novinku sme narazili na portáli TechRadar.

Ak ťa v poslednej dobe zaujali iné novinky, podeľ sa o ne s nami v komentároch na Facebooku.