O work-life balance sa už popísalo toľko, až sme vlastne radi, že ste si podobný článok otvorili. Sľubujeme, že to neoľutujete.
Práca vs. osobný život je samozrejme dôležitá téma. Flexibilná pracovná doba IT špecialistu je dar aj prekliatie.
Pred odovzdaním projektu môžu byť 15-hodinové pracovné dni alebo musíte potiahnuť celý víkend. No potom si zas vezmete dva dni voľna uprostred týždňa a nikto sa na vás nebude hnevať. Možno okrem priateľov, ktorí pracujú od 9 do 5 a keď padla, tak ich za počítačom už nikto neudrží.
Ale model, ktorý sa prezentuje naprieč internetom, blogmi, ebookmi, postami aj motivačnými knihami, je podľa nás chybný.
Nemusíte hľadať work-life balance
Neexistuje nijaká magická rovnováha. Je šialené myslieť si, že pre toľko rôznych povolaní a toľko rôznych ľudí na planéte by malo fungovať niečo rovnaké.
Nemusíte sa cítiť zle len preto, že ste si po 20 hodinovom hackatone prečítali nadpis o ôsmich šťastných hodinách vrátane pauzy na obed. Ak ste s vaším nastavením spokojní, kašlite na work-life balance.
Nemusí to byť práve 8-8-8
Na internete však človek rovnako ľahko zakopne aj o názory z opačnej časti spektra. Motivačné príbehy ľudí, ktorí spávajú 4 hodiny denne a koľko toho stíhajú a že #stalepracujem.
Ani toto nie je ideálna cesta.
Dôležité je byť k sebe úprimný - ak naozaj cítite nepohodu, začnite ju riešiť. Romantický model 8 hodín práca, 8 voľný čas a 8 spánok však pre vás vôbec nemusí platiť a úprimne, asi neplatí vôbec pre nikoho.
Váš model môže byť 10-4-8 alebo 8-7-9. Môžete ho bez výčitiek vychýliť na tú stranu, ktorú práve potrebujete a v ktorej sa cítite pohodlne.
Ako správne hľadať
Podľa výskumníkov Ioana Lupu z prestížnej ESSEC Business School a Mayra Ruiz-Castro z britskej University of Roehampton existuje pomerne jednoduchý algoritmus. Odhalili ho po 200 hĺbkových rozhovoroch s vysoko postavenými manažérmi a manažérkami top Londýnskych firiem.
Najprv si musíte uvedomiť, že niečo naozaj nie je v poriadku. Bez tejto podmienky nemusíte hľadať vôbec nič a pokojne pracujte ďalej. Nebudeme vás ďalej zdržiavať.
Ak je splnená, prejdite na druhý krok – analýza vlastného postoja. „Spôsobuje mi aktuálne nastavenie stres? Zlosť? Alebo nechuť k práci?“
Podľa výsledkov môžete splniť ďalší bod, teda nastavenie priorít. Prirodzene, vyššie nastavte to, čo vám spôsobuje radosť a pocit zadosťučinenia. To, čo si aktuálne ceníte najviac.
Štvrtý bod je hľadanie alternatív. Než spravíte akúkoľvek zmenu, overte si jej správnosť a funkčnosť. Nebude vyhadzovať viac bugov, než fixuje?
Posledný krok je samotná úprava pracovných návykov a nové rozdeľovanie času.
Celý proces a najmä jeho posledná časť môže zabrať niekoľko mesiacov alebo pokojne aj viac ako rok. Z toho si nič nerobte, pretože takýto projekt si zaslúži vyzrieť a keď ho dokončíte, budete mať na dlhý čas ozajstný pokoj.
Áno, výsledok má obmedzenú platnosť
To je ďalší dôvod, prečo je populárny koncept work-life balance taký chybný. Nemôžete ho len raz dosiahnuť a žiť šťastne, až kým nepomriete.
Je to opakovaný dej. Pretože raz sa opäť splní prvá podmienka algoritmu a vy budete hľadať nové nastavenie, ktoré vám dovolí napríklad venovať sa novo narodenému dieťaťu. Alebo starať sa o rodičov. Alebo pracovať z Thajska s časovým posunom.
Našťastie, v IT máte všetky tieto možnosti plne vo svojich rukách.
Riešite túto tému? Radi si vypočujeme skúsenosti či názory v komentároch na Facebooku.